Nové lokality nemôžu zostávať bez údržby
TLAČOVÁ SPRÁVA
V Bratislave dňa 28.1.2019
V poslednom období pribúdajú v Bratislave viaceré nové lokality. V tejto súvislosti majú mestské časti problémy, ktoré sú dlhodobo neriešené. Ide hlavne o prevod novo postavených ciest a osvetlenia do vlastníctva a správy hlavného mesta. V zmysle platnej legislatívy by mala tento prevod riešiť firma, ktorá územie developuje. V praxi sa to však nedeje. Starostlivosť o údržbu ciest a osvetlenia by teda až do ich prevodu na mesto mali tiež robiť developeri. Ale ani toto v praxi nefunguje. A tak obyvatelia považujú za zodpovedných za údržbu nových ciest a osvetlenia starostov mestských častí. Tento stav je dlhodobo neudržateľný, lebo naň väčšinou doplácajú obyvatelia.
Hlavné mesto má striktne nastavené požiadavky pri preberaní ciest a osvetlenia do svojho vlastníctva. Prevod sa tak často naťahuje alebo sa nedorieši vôbec. Nové cesty a osvetlenie tak zostávajú dlhý čas akoby „vo vzduchoprázdne“. Nikto sa o ne riadne nestará – developer to robí nedôsledne a mesto ani mestská časť nemá na vlastníctvo právny nárok.
„Na tento problém poukazujeme už niekoľko rokov,“ hovorí starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa a predseda Regionálneho združenia starostov mestských častí Bratislavy. „Bývalé vedenie magistrátu na naše podnety väčšinou nereagovalo a tak sme v uplynulom období správu ciest a osvetlenia čiastočne suplovali my – teda mestská časť. Toto však nepovažujem za dobré riešenie. Aj preto som inicioval stretnutie s novou viceprimátorkou Tatianou Kratochvíľovou, zodpovednou za dopravu a komunikácie.“
Viceprimátorka Tatiana Kratochvíľová: „ Uvedomujem si, že v tejto oblasti je nevyhnutné nájsť čo najskôr riešenie. Nové komunikácie je potrebné zatriediť a následne stanoviť, či zostanú v správe mestskej časti alebo prejdú do správy hlavného mesta a to isté sa týka aj osvetlenia,“ hovorí Tatiana Kratochvíľová. „V tejto súvislosti je potrebná aj aktívna súčinnosť developerov, mestských častí a hlavného mesta. „
V Záhorskej Bystrici momentálne visia „vo vzduchoprázdne“ tri nové lokality – Pod Vŕškami, Vlkovka a tzv. Malá Vlkovka, v ktorých sa nachádzajú desiatky domov.
„Okrem toho máme úplne neracionálne v správe mestskej časti cestný most cez diaľnicu D2,“ hovorí Jozef Krúpa. „Most nie je napojený na žiadnu inú komunikáciu, ktorý by bola vo vlastníctve a správe mestskej časti. Navyše finančné zdroje na jeho údržbu či opravu by mohli presiahnuť až ročný rozpočet mestskej časti. Preto je ho tiež potrebné previesť do správy hlavného mesta, event. NDS.“
Starosta Záhorskej Bystrice a predseda Regionálneho združenia starostov mestských častí Bratislavy Jozef Krúpa vkladá do nového vedenia mesta veľkú nádej a je presvedčený, že stojaté vody sa po rokoch konečne pohnú.
„Verím, že nové vedenie magistrátu si uvedomí vážnosť situácie a problém dorieši. Budem sa tejto téme aktívne venovať aj ako poslanec mestského zastupiteľstva. Mne, ako aj ostatným starostom ide hlavne o ľudí, ktorí v nových lokalitách bývajú. Nové cesty a osvetlenie musia mať jednoznačného vlastníka a teda aj správcu.“
Mestská časť Bratislava Záhorská Bystrica sa stala súčasťou hlavného mesta v roku 1972. Rozkladá sa na ploche 32,3 km² a momentálne tu žije 5 692 obyvateľov. Záhorská Bystrica leží na úpätí Malých Karpát a má bohatú históriu. Prvá písomná zmienka o tejto obci, nazývanej kedysi Pystrich, sa objavila pred 704 rokmi. K pamiatkam patrí hlavne barokový kostol sv. Petra a Pavla a tradičná architektúra v podobe malých modrých domčekov. V súčasnosti Záhorská Bystrica žije bohatým spoločenským, kultúrnym i športovým životom. Okrem futbalu, tenisu a stolného tenisu sa darí aj floorbalistom, ktorí sú Majstrami Slovenska. Mestská časť musí reagovať na rýchly rozvoj obce, preto sa jej aktivity zameriavajú na dostavbu školských zariadení, doplnenie infraštruktúry či dopravné riešenia. V krátkom čase tu bude dokončená aj viacúčelová športová hala, ktorá bude patriť k najvýznamnejším športovým stavbám Bratislavy za uplynulé desaťročia.
